Zážitky z púte: 04 Sacré Coeur

Autor: Ján Poloha | 21.9.2011 o 1:16 | (upravené 21.9.2011 o 1:34) Karma článku: 4,42 | Prečítané:  732x

Keď sa človek dostane na miesta, o ktorých má nejaké predstavy, skutočnosť ho určite prekvapí. Či už v pozitívnom alebo negatívnom zmysle, ale prekvapí. Boli sme v Paríži, ale nikde nehral žiaden harmonikár, jeden šansón sme nepočuli, ani tých zarytých národniarov, ktorí s vami inak ako po francúzsky neprehovoria, sme nestretli. Žeby všetky tie reportáže, filmy a dokumenty o hlavnom meste Francúzska klamali? Paríž je iný.

Sacré Coeur, ParížSacré Coeur, Parížjpoloha
Musím ešte spomenúť metro, ktoré je špinavé tak, že sa zaňho samotní Francúzi hanbia. V meste si každý druhý človek so sebou nosí fotoaparát a všetko si fotí. A samozrejme, ako to už býva, každá dedina má svojho hlupáka, každé mesto má svojho čudáka a veľké mesto ich má nielen veľa, ale aj kvalitných. V tomto Paríž nie je iný. Boli sme v uličkách pod Sacré Coeur a tam ich tiež zopár bolo. Keď sme chceli vyjsť hore, znova začalo pršať, tak sme migrovali po priľahlých obchodíkoch. Predávajú tam takí šmelinári-handrári. Ľudia tmavšej pleti, ktorí sa neboja pracovať. Najviac im šli na dračku dáždniky, pri takomto počasí sa im ani nečudujem. My sme tam kúpili celkom praktický a potrebný klobúk pre Vlaďku, a keďže už dlho neprestávalo pršať, bol som schopný kúpiť aj ďalšie veci, ale vďaka rozvahe mojej manželky k ničomu takému nedošlo (dvom je naozaj lepšie ako jednému). Nasledujúcu prestávku medzi kvapkami sme vyšli ku bazilike, a keďže znovu začínalo pršať, nasledovali sme šípku k bočnému vchodu, zaplatili po 6Eur a vyšliapali tristo schodov na kupolu s krásnym výhľadom. A tam? Kam len oko dovidelo, všade Paríž, samý Paríž, občas ho skryl hustý dážď a zase Paríž. Keď chce niekto vidieť Paríž, nech vylezie na Sacré Coeur, alebo Eiffelku, ale z baziliky je toho vidieť viac. Zvnútra však bola krásna, ešte krajšia, ako z vonku, človek si oddýchol, naplnil sa úplne inými dojmami a keď sme vyšli von, už bolo znovu letné počasie. Mimochodom, táto bazilika sa hrdí tým, že sa tam už 150 rokov drží modlitebná reťaz bez prestania 24/7. Všimol to až na fotkách, keď som ich triedil. Nasledujúci deň sme chytili ranný vlak do Bayonne. Je to zážitok viezť sa TGV - už postarším vlakom rýchlosťou 200km/h. Keď si pomyslím, že na Slovensku sa ešte len rekonštruuje železnica na 160km/h a v Bratislave nie je záujem o podporu projektu TEN-T, aby európska rýchlodráha viedla aj cez naše hlavné mesto, je mi smutno. Alebo sa pokúsim byť (pasívne) hrdý na Slovensko - miesto, kde sa zastavil čas?
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Netreba vedieť, čo je Kajínek. Z väznice vykročila celebrita (Schutzov týždeň)

Proti „ideám“ Sme rodina je šuvix aj nový „sociálny balík“ Smer-SNS-HíD.

DOMOV

Cirkev o podpore Kotlebu: takto sa kňazi nesmú správať

Biskupi ideológii pozornosť nevenujú.


Už ste čítali?