Ostrov - štatistiky detskej úmrtnosti

Potom ostrov objavila vyspelejšia civilizácia, ktorá neplánovala do chodu ostrova priveľmi zasahovať, ale číslo "60%" strašilo mnohých, preto sa rozhodli, že im nebudú dodávať potraviny - tým by ich dostali do skleníka a neskôr by sa stali úplne závislí od pomoci zvonku. Rozhodli sa ich naučiť novým technológiám pestovania, lovenia a chovateľstva. Čo potešilo nielen štatistov, ale aj rôzne organizácie zbierajúce peniaze na hladujúce deti, bolo, že takto dokázala každá z rodín uživiť a do dospelého veku priviesť štyri deti. Výsledok bol vynikajúci 80% detí prežilo oproti 40% doterajšieho priebehu. Z tejto generácie sa dospelého veku nedožili len 4 deti. Len zdôrazním, čo to znamená: ostrov dokázal uživiť (4x2 rodičov + 4x4 detí = ) 24 ľudí. Nová generácia detí z ostrova založila 8 rodín (2x-toľko, než bolo počas niekoľko posledných generácií). Vyspelá civilizácia sa z toho tešila celú jednu generáciu. Potom prišlo vytriezvenie. Nových rodín bolo 8, čo reprezentuje 16 ľudí ako rodičov, ale ostrov dokázal uživiť len ďalších 8 ľudí (24-16=8). A to znamenalo, že každá rodina dokázala uživiť iba jedno dieťa... Pri zachovaní pôvodnej plodnosti každého páru - 5 detí sa štatistiky zhoršili na 80% detskej úmrtnosti. To je veľmi strašné číslo, keď si neuvedomíme, že šlo o (spolu 8rodín * 4deti = ) 32 detí. A to by sa už nedalo ospravedlniť žiadnymi chorobami, to by bol hladomor. Hladomor jednej generácie spôsobený jednorazovým zásahom vyspelej civilizácie. Novú generáciu tvorili štyri rodiny (z 8 detí máme 4 páry). To predstavuje rovnakú situáciu ako na začiatku. Pri zachovaní rovnakej plodnosti (5 detí na pár) a využiteľnosti ostrova (24 ľudí) by sa opakovala situácia spred generácie a rovnaký "baby-boom", lebo by sa dospelosti mohli dožiť znova 4 deti z každého páru. A tak ďalej každé dva roky... Každé 2 generácie by sa narodilo spolu 60 detí, ale z nich by zomrelo 4 v prvej a 32 v druhej generácii, čo je spolu 36 a iba 24 detí by sa dožilo produktívneho veku a stali sa novými rodičmi. Priemerne by sa štatistiky ukolísali na hranici (36/0,6=) 60%, čo v konečnom dôsledku neznamená posun ani o 0,001%. Štatistiky sú úplne rovnaké ako na začiatku! Prekvapujúce? Nie. Znamená to len toľko, že ak by sme aj ľudí trpiacich na hladomor naučili lepšie využívať ich prírodné bohatstvá, ich štatistiky tým z dlhodobého hľadiska nezmeníme. Musia existovať aj iné riešenia. Iné riešenia načrtnem len v skratke a pokúsim sa zamerať najprv na každé zvlášť: a) Medicínska pomoc – vakcinácia, lekári, vzdelávanie v zdravom životnom štýle...Mohlo by to zvýšiť "vnútropolitický" tlak ostrova - každá rodina bude chcieť, aby JEJ deti prežili, ale ostrov sám o sebe toľko ľudí "neunesie," čo by spôsobilo, že deti by zomierali (síce úplne zdravé, ale) na hladomor. Čo znie cynicky, ale druhá možnosť mi príde ešte strašnejšia - rodiny by začali súperiť o prírodné zdroje ostrova a skončilo by to občianskou vojnou... b) Prerozdelenie bohatstva – dovoz potravín, technológií, vzdelania, peňazí...Zabezpečíme vyšší počet obyvateľov ostrova než dokáže on sám uniesť, ale v konečnom dôsledku (z dlhodobého pohľadu) sa s percentami znovu nepohne a pokiaľ sa nebudú zvyšovať dodávky komodít, hrozí scenár z riešenia a) c) Vysťahovalectvo - emigrácia...Pokiaľ je kam a Zem ešte nie je naplnená - sa zdá byť najrozumnejšie riešenie. No po naplnení celej Zeme by celá spoločnosť znovu stála pred rovnakým problémom. d) Výchova – k zodpovednému rodičovstvu a občianstvu (Zeme), antikoncepcia...Pokiaľ by obyvatelia vedeli, aké sú alternatívy a v počte detí by neprekračovali hranicu naplnenosti (plodiť sa len toľko, koľko ich ostrov uživí), mohlo by ísť v konečnom dôsledku o udržateľný stav spoločnosti. V podstate by dosiahli rovnaký počet detí, ako generácie na začiatku tejto úvahy, ale štatisti by sa výsledku veľmi potešili ;-) a čo je dôležitejšie, vyhli by sa aj negatívnym dôsledkom z riešenia a) a b) Pri pohľade na tieto riešenia sa dá povedať, že ani zdravá – riešenie a), ale ani bohatá spoločnosť – riešenie b) neprináša pozitívne výsledky. Je to práve vychovaná spoločnosť, ktorá má budúcnosť. Núka sa tu myšlienka: Nedaj človeku rybu, ale nauč ho loviť. To by však muselo platiť hlavne vo výchove a nie vo vzdelaní, ako som naznačil. Samozrejme riešenie nastoleného problému bude spočívať hlavne v kombinácii všetkých riešení, ale ja by som dal dôraz práve na riešenie d) Nechám teraz ostrov a jeho štatistiky – veď keby nešlo o štatistiky, mali by ľudia na ostrove pokoj, ako celé generácie predtým. Na Zemi nájdeme určite mnoho podobných „ostrovov,“ do ktorých sme zasiahli a zasahujeme aj dnes. Dodávame tam potraviny, lieky, technológie a niekde dokonca aj zbrane. Potom sa nechávame kŕmiť správami o stále nových konfliktoch. A čo s tým robíme? Ak opomeniem vojenské potlačenie konfliktu a nastolenie demokracie, naše riešenia sú vždy a) alebo b). Občas sa prikloníme k riešeniu c) a darujeme niekoľkým ľuďom azyl. Len málo organizácií ide cestou riešenia d). Myslím, že aj rôzne kresťanské misie by sa dali zaradiť do rámca tohto riešenia. Ako kresťan by som sa mal spoliehať zrejme aj na Božie riešenie, ktoré bolo načrtnuté v prvej úlohe, ktorú dal Boh človeku: "...ploďte sa a množte sa a naplňte Zem." Čo bude potom, by bolo na Pánu Bohu, no sám mám pochybnosti, či po vyhnaní Adama a Evy z raja nemôže byť Boží plán s nami ešte nejaký iný. PS: Autor nie je odborník v problematike, s ktorou sa pokúšal týmto článkom popasovať. A už vôbec netuší, či bude ešte niekedy v gratuláciách spomínať zdravie a bohatstvo – riešenia a) a b), alebo radšej niečo, čo viac zapadne do rámca riešenia d)