Zážitky z púte: 04 Sacré Coeur

Autor: Ján Poloha | 21.9.2011 o 1:16 | (upravené 21.9.2011 o 1:34) Karma článku: 4,42 | Prečítané:  719x

Keď sa človek dostane na miesta, o ktorých má nejaké predstavy, skutočnosť ho určite prekvapí. Či už v pozitívnom alebo negatívnom zmysle, ale prekvapí. Boli sme v Paríži, ale nikde nehral žiaden harmonikár, jeden šansón sme nepočuli, ani tých zarytých národniarov, ktorí s vami inak ako po francúzsky neprehovoria, sme nestretli. Žeby všetky tie reportáže, filmy a dokumenty o hlavnom meste Francúzska klamali? Paríž je iný.

Sacré Coeur, ParížSacré Coeur, Parížjpoloha
Musím ešte spomenúť metro, ktoré je špinavé tak, že sa zaňho samotní Francúzi hanbia. V meste si každý druhý človek so sebou nosí fotoaparát a všetko si fotí. A samozrejme, ako to už býva, každá dedina má svojho hlupáka, každé mesto má svojho čudáka a veľké mesto ich má nielen veľa, ale aj kvalitných. V tomto Paríž nie je iný. Boli sme v uličkách pod Sacré Coeur a tam ich tiež zopár bolo. Keď sme chceli vyjsť hore, znova začalo pršať, tak sme migrovali po priľahlých obchodíkoch. Predávajú tam takí šmelinári-handrári. Ľudia tmavšej pleti, ktorí sa neboja pracovať. Najviac im šli na dračku dáždniky, pri takomto počasí sa im ani nečudujem. My sme tam kúpili celkom praktický a potrebný klobúk pre Vlaďku, a keďže už dlho neprestávalo pršať, bol som schopný kúpiť aj ďalšie veci, ale vďaka rozvahe mojej manželky k ničomu takému nedošlo (dvom je naozaj lepšie ako jednému). Nasledujúcu prestávku medzi kvapkami sme vyšli ku bazilike, a keďže znovu začínalo pršať, nasledovali sme šípku k bočnému vchodu, zaplatili po 6Eur a vyšliapali tristo schodov na kupolu s krásnym výhľadom. A tam? Kam len oko dovidelo, všade Paríž, samý Paríž, občas ho skryl hustý dážď a zase Paríž. Keď chce niekto vidieť Paríž, nech vylezie na Sacré Coeur, alebo Eiffelku, ale z baziliky je toho vidieť viac. Zvnútra však bola krásna, ešte krajšia, ako z vonku, človek si oddýchol, naplnil sa úplne inými dojmami a keď sme vyšli von, už bolo znovu letné počasie. Mimochodom, táto bazilika sa hrdí tým, že sa tam už 150 rokov drží modlitebná reťaz bez prestania 24/7. Všimol to až na fotkách, keď som ich triedil. Nasledujúci deň sme chytili ranný vlak do Bayonne. Je to zážitok viezť sa TGV - už postarším vlakom rýchlosťou 200km/h. Keď si pomyslím, že na Slovensku sa ešte len rekonštruuje železnica na 160km/h a v Bratislave nie je záujem o podporu projektu TEN-T, aby európska rýchlodráha viedla aj cez naše hlavné mesto, je mi smutno. Alebo sa pokúsim byť (pasívne) hrdý na Slovensko - miesto, kde sa zastavil čas?
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?