Zážitky z púte: 01 Príprava na Camino de Santiago

Autor: Ján Poloha | 14.9.2011 o 13:11 | (upravené 21.9.2011 o 0:10) Karma článku: 3,94 | Prečítané:  584x

Príprava by mala predchádzať každú cestu, aj tu do práce či školy, ale aj takú obyčajnú cestu do obchodu na nákup. O to skôr niekoľkotýždňovú pešiu púť kdesi v juhozápadnej Európe.

Keďže myšlienka o púti vo mne rezonovala už dlhšie, a práve tohto roku som k tomu dostal zopár takých "nakopávacích" impulzov, že sa už nedalo odolať, rozhodol som sa prestať snívať a začal s prípravami. Prípravy psychické. Myslím, že každého, kto sa už na niečo také odhodlá treba len v tomto zámere povzbudiť a hlavne na ceste v tomto odhodlaní udržiavať. Ak s vami pôjde aj niekto, kto pre podobné nápady nie je podobne zapálený, je to o niečo ťažšie. Ja som nešiel sám, ale s manželkou, ktorú bolo k púti potrebné hlavne psychicky pripraviť. Začalo to prísľubom masáží, nosenia väčšiny vecí a všestrannou podporou. Samozrejme to bolo podložené načítaním množstva článkov, internetových stránok, porovnávaním knižných sprievodcov, vyhľadaním relácií a programov v archívoch (dostupných a zrozumiteľných) rádií a televízií... Iíí, toho bolo! A to som ešte nespomenul jedno médium: video/film. Aj toho je dosť, takže ak sa človek toho nechce presýtiť skôr než urobí prvý krok, bolo by vhodné nájsť v tom správnu mieru. Tá je u každého individuálna. Niekomu stačí zopár najdôležitejších informácii z oficiálnych stránok, ktoré sa venujú tejto púti, mne však veľmi (hlavne psychicky) pomohli skúseností ľudí, ktorí tam boli a vrátili sa. Prípravy fyzické. Som človek, ktorý má sedavé zamestnanie. Športujem skôr rekreačne ak vôbec. A preto som to s fyzickou prípravou myslel rovnako vážne ako s psychickou. Povedal som si, že to zvládli aj väčší lenivci ako ja a dal som si záväzok 6 autobusových zastávok peši a 100 drepov denne. Samozrejme, že nie naraz! Ak by to bolo s nejakým ruksakom, ešte lepšie. Teraz to už môžem potvrdiť: Takmer vôbec to nepomohlo! 10-násobok týchto hodnôt by bolo bližší skutočnej príprave. Ale aj tak si myslím, že kto nechodí aspoň raz za rok na niekoľkodňovú túru s ruksakom, tak sa na to určite dobre nepripraví. Všetkým nadšencom ale držím palce! Zvládli to už aj slabšie nátury, ako si myslíte. Chcel som urobiť fotky nôh ľudí, ktorých sme na camino stretli, ale z etických dôvodov len napíšem čo som videl: lýtka viac široké ako vysoké, ani kŕčové žily hrubé ako prsty na nohách, ani nohy tenké ako paličky... nie sú problém. Každý si šiel svojím tempom. Vek nad 70 alebo pod 15? Takíto pútnici nikdy neboli sami a rodiny s malými deťmi si nechali veci nosiť taxíkom do najbližšej ubytovne, kde plánovali prenocovať. Takže: Dá sa. Prípravy materiálne budú v druhom článku, keďže je o čom písať.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?