Myslím, že oboje, ale v skutočnosti neviem, len tuším. Nie som ten, kto dáva odpovede na všetky otázky. Som úplne obyčajný človek, ktorý má viac otázok než odpovedí. Nie preto, čo sa hovorí, že len hlupáci sú sebaistí, múdri ľudia sú však plní pochybností. Jednoducho neviem. Neviem, ale nesedím a hľadám, kráčam, putujem.Pozerám sa a zisťujem, že púť nezačína v St.Jean-Pied-de-Port, ani v Somporte. Púť každého človeka začína tam, kde vystúpi z miest, ktoré považuje za bezpečné. Či už pôjde o dvere jeho domova alebo hranice "všedných dní". Púť začína tam, kde zanechá svoju rolu, ktorú doteraz hral bez ohľadu na to, či to robil zo zištného záujmu, alebo bol do nej akýmkoľvek spôsobom vtlačený. Možno je to tak a možno sa mýlim. Nevidím ďalej ako svieca, ktorú držím v ruke. A pokiaľ neurobím krok, tá svieca ďalej nedosvieti. Keď však urobím ten krok, vďaka svieci (ktorá bude tiež o krok ďalej) uvidím viac. A preto je hlúpe až smiešne rozdumovať o tom, čo je za tým, čo vidím, treba urobiť krok aspoň potiaľ, kým dovidím. Potom uvidím ďalej.Ako malé dieťa skúša, skúša, až sa naučí hovoriť, potom chodiť, hrať futbal, bicyklovať... Stále robí nové kroky do neznáma. Stále je na púti. To by znamenalo, že sa cesta pútnika nezačína. Len pokračuje. A otázka z nadpisu mala znieť: "Pokračuješ, pútnik, na svojej ceste?"
Myšlienky z púte: Kedy sa začína cesta pútnika?
Kedy alebo kde sa už naozaj začína skutočná púť? Je to nejaké konkrétne miesto na Zemi? Je to miesto v mojich myšlienkach, keď už nekráčam len fyzicky po ceste, ale nachádzam dvere od svojho srdca a vstupujem dnu?